Podcasts de historia

Messerschmitt Bf 110B

Messerschmitt Bf 110B

Messerschmitt Bf 110B

Desarrollo

El Bf 110 se desarrolló a partir de la especificación "Armed Aircraft III" emitida por el Ministerio del Aire alemán en 1934. Las especificaciones requerían un caza pesado bimotor, que realizaría una variedad de funciones, incluida la escolta de bombarderos de largo alcance y tareas de supresión de cazas. No era un concepto defectuoso: más adelante en la guerra, el Mustang P.51 realizó las mismas funciones sobre Alemania con gran éxito, pero el Bf 110 demostraría no ser el avión adecuado para el trabajo.

El primer prototipo voló el 12 de mayo de 1936, equipado con el motor Daimler Benz DB 600. Era un avión rápido, que alcanzaba las 316 mph, solo un poco más lento que el primer Hawker Hurricane, que voló aproximadamente al mismo tiempo, ¡y en realidad más rápido que el Bf 109B! Sin embargo, no fue muy maniobrable. Esta fue la falla fatal del diseño, y empeoraría a medida que se agregaran más y más equipos al avión durante la guerra.

El Bf 110 obtuvo la aprobación de Herman Göring. Tenía planes ambiciosos para su nuevo caza pesado, con la esperanza de construir una flota de 3.000 en 1942. Sin embargo, el motor DB 600 fue un fracaso, por lo que el Bf 110B tuvo que construirse con el motor inferior Junkers Jumo 210B. El resultado fue un avión más lento, no apto para tareas de combate de primera línea. La expansión de la Zerstörer La fuerza tendría que esperar la llegada del motor DB 601.

El Bf 110B se eliminó una vez que el motor DB 601 estuvo disponible en cantidades suficientes para permitir la construcción de los 110C, D y E. Cuando estalló la guerra en 1939, el Bf 110B había sido relegado a grupos de entrenamiento y reserva, donde estaba utilizado para entrenar a nuevos pilotos.

A-0

Los Bf 110A-0 de preproducción tuvieron que construirse alrededor del motor Jumo 210B, ya que el motor Daimler Benz aún no estaba listo para la producción en masa. El motor Jumo era significativamente menos potente que el motor DB y redujo la velocidad de la aeronave a solo 267 mph. Esta versión del Bf 110 estaba armada con cuatro ametralladoras MH 17 de 7,9 mm en la parte superior del morro y una MG 15 de 7,9 mm de disparo trasero en la cabina del observador.

B-0

Finalmente, se entregó una pequeña cantidad de motores DB 600A, lo que permitió que la versión de preproducción de la serie B se construyera alrededor de ese motor.

B-1

A pesar de la aparición del motor DB 600 en el B-0, la primera versión de producción, el B-1, tenía que basarse en el Jumo 210G. Esto le dio un mejor rendimiento que el A-0, pero aún no tan bueno como se había planeado. El B-1 aumentó su potencia de fuego mediante la adición de dos cañones MG FF de 20 mm en la parte inferior de la nariz. Conservó los cuatro MG 17 y el MG 15 de retroceso del A-0. Se esperaba probar la serie B en España, pero la guerra civil terminó antes de que eso sucediera.

B-2

Una versión de reconocimiento del B-1, que reemplaza el cañón de nariz por una cámara.

B-3

El B-3 era un entrenador de conversión y, por lo tanto, permaneció en uso más tiempo que cualquier otra variante de la serie B. Le quitaron todas las armas, pero un sistema de radio mejorado.


Messerschmitt Bf 110

el Messerschmitt Bf 110C-1
los motores del DB 601A, armamento 2x cañón MG-FF de 20 mm (cada 120 disparos), 4x ametralladora de 7,92 mm el MG-17 (cada 1000 disparos) y 1 ametralladora móvil MG 17 (750 disparos)

Messerschmitt Bf 110 C-2
Igual que C-1, solo se diferenciaron los equipos de radio (FuG 10 en lugar de FuG IIIaU)

Messerschmitt Bf 110C-3
la diferencia con C-2 solo instala el cañón MG-FF más pequeño de 20 mm

Messerschmitt Bf 110C-4
Caza pesado, protección mejorada de la armadura de la tripulación.

Messerschmitt Bf 110C-4 / B
versión caza-bombardero del C-4, equipado con dos pilones ETC-250 (cada uno para una bomba de 250 kg SC-250) y motores más potentes Daimler-Benz DB 601N

Messerschmitt Bf 110C-5
fotoprůzkumná versión equipada con una cámara Rb 50/30, armamento frontal reducido a cuatro ametralladoras de 7,92 mm el MG-17, los motores del DB-601A-1

Messerschmitt Bf 110C-5 / N
igual que el C-5, solo que con los motores Daimler-Benz DB 601N

el Messerschmitt Bf 110C-6
dos cañones de 20 mm MG FF fueron reemplazados por el más poderoso MG FF / M y complementados con un cañón de 30 mm MK-101, fabricado solo una pequeña cantidad de piezas

Messerschmitt Bf 110C-7
caza-bombardero, equipado con dos pilones ETC-500 (para bombas de 500 kg SC-500, debido al mayor peso fue amplificado por el chasis

Messerschmitt Bf 110D-0
un gran depósito de madera de 1200 l, předsérie

Messerschmitt Bf 110D-1 / R1
debido a la gama equipada con un tanque adicional debajo del fuselaje

Messerschmitt Bf 110D-1 / R2
equipado con dos depósitos odhoditelnými de 300l

Messerschmitt Bf 110D-2
la versión sucesora del D-1 / R2, podía transportar dos bombas SC-500 de 500 kg y dos tanques eyectables de 300 litros

Messerschmitt Bf 110D-3
desarrollado en paralelo con el D-2 estaba destinado a los barcos y en la proa se almacenaba el barco podía llevar dos bombas SC-500 de 500 kg y dos tanques eyectables (300l o 900l)

Messerschmitt Bf 110E-0
en comparación con la versión D había mejorado el equipamiento, protección de la tripulación, 4 perchas, ECT 50 debajo de las alas

Messerschmitt Bf 110E-1
como E-0, los motores del DB 601A-1, una versión posterior de los motores Daimler-Benz DB 601N

Messerschmitt Bf 110E-2
basado en el E-1, además con el barco en la proa (como el Bf-110D-3), motores Daimler-Benz DB 601N

Messerschmitt Bf 110E-3
basado en el E-1, los motores Daimler-Benz DB 601N, la versión de reconocimiento, los cánones del MG-FF y los pilones del fuselaje reemplazados con equipos de cámara

Messerschmitt Bf 110F-0
desarrollado en paralelo con la versión 'E', idéntica a la E-1, pero con motores Daimler Benz DB-601F de 1007 kW (1350 hp), un enfriador de aceite más grande fue la única diferencia externa con respecto a la versión E

Messerschmitt Bf 110F-1
como F-0, pero mejor protección de armadura

el Messerschmitt Bf 110F-2
un caza pesado, el armamento 4x 7,92 mm el MG-17, 2x 20 mm MG-FF y en la cabina trasera 1x 7,92 mm el MG-15

Messerschmitt Bf 110F-3
una versión de reconocimiento, el cañón del MG-FF y los pilones del fuselaje reemplazados con equipo de cámara, debajo de las alas de dos tanques eyectables 300l o 900l

Messerschmitt Bf 110F-4
como una versión del F-2, más 2 cañones MK-108 de 30 mm y un timón más grande para un mejor manejo

Messerschmitt Bf 110F-4 / U1
caza nocturno, dos cañones de 30 mm del MK-108 como Schräge Musik

Messerschmitt Bf 110G-0
motores Daimler Benz DB 605B-1 en la potencia de salida de 110kW (1475 k), máx. peso de despegue aumentado a 9390 kg

Messerschmitt Bf 110G-1
masa nevyráběno

Messerschmitt Bf 110 G-2
ametralladora móvil reemplazada por dvojkulometem MG 81Z (un total de 800 disparos), dos perchas de podtrupové, ETC 500 y debajo de las alas para cuatro bombas de 50 kg SC 50 o dos tanques de 300 l

Messerschmitt Bf 110G-2 / R1
pilones debajo del fuselaje reemplazados por un cañón de 37 mm BK 3,7

Messerschmitt Bf 110G-2 / R2
equipado con nitrógeno inyectado GM-1, protección eliminada de la cabina trasera

Messerschmitt Bf 110G-2 / R3
cuatro ametralladoras MG 17 reemplazadas por dos cañones de 30 mm MK 108 (cada uno de 135 disparos)

Messerschmitt Bf 110G-2 / R4
1 cañón de 37 mm BK 3,7 y 2 cañones de 30 mm MK 108

Messerschmitt Bf 110G-2 / R5
como versión del G-2 / R4, pero con la inyección de nitrógeno GM-1

Messerschmitt Bf 110 G-3
producción en paralelo con el G-2, una versión de reconocimiento, equipado con una cámara Rb 50/30 o Rb 70/30, 4x ametralladora fija de 7,92 mm el MG-17, 1x móvil dvojkulomet MG-81Z

Messerschmitt Bf 110G-3 / R3
4 ametralladoras MG 17 reemplazadas por dos cañones de 30 mm del MK-108

Messerschmitt Bf 110 G-4
caza nocturno, producción en paralelo con la versión del G-2, protección mejorada para el piloto, armamento 2x 20 mm cañón MG-151/20 (650 rondas), 4x 7,92 mm el MG-17 (un total de 4000 rondas) y 1x dvojkulomet móvil MG 81Z (8700ran), entrada en servicio a finales de 1942

Messerschmitt Bf 110G-4a
en el otoño de 1943 a la antena del sistema čtyřpólová se convirtió en la versión de equipo estándar del G-4

Messerschmitt Bf 110G-4a / R1
armado con un cañón de 37 mm BK 3,7

Messerschmitt Bf 110G-4a / R2
equipado con nitrógeno inyectado GM-1

Messerschmitt Bf 110G-4a / R3
en lugar de cuatro ametralladoras, el MG-17 equipado con dos cañones de 30 mm del MK-108

Messerschmitt Bf 110G-4b
versión similar al G-4a, pero radar FuG 212 Lichtenstein C-1 complementado con radar FuG 220 Lichtenstein SN-2

Messerschmitt Bf 110G-4c
El radar FuG 220 Lichtenstein SN-2 se incrementó para que fuera posible desactivar el radar FuG 212 Lichtenstein C-1

Messerschmitt Bf 110G-4d
la versión final del Bf-110G-4

Messerschmitt Bf 110G-4d / R3

Messerschmitt Bf 110H-2
a mediados de 1944, la producción en paralelo con el Bf-110G, difería con los motores DB-605E, un chasis reforzado, cola zatahovatelným alrededor

Messerschmitt Bf 110H-3
una versión de reconocimiento, equipo como la versión del G-3, pero 4 ametralladoras el MG-17 reemplazado por dos cañones de 30 mm del MK-108

Messerschmitt Bf 110H-4
Night Fighter la versión equivalente de G-4.


Sadržaj

Postanak i konkurencija Uredi

Tijekom 1930.-ih, zračne snage većih vojnih sila su svoje dvokrilce zamjenjivali s jednokrilnim avionima, većinom jednomotornim lovcima. Problema je jedino bio u njihovom doletu. Ministarstvo ratnog zrakoplovstva nacističke njemačke predvođeno Hermannom Göringom izdalo je zahtjev za novi višenamjenski lovac pod nazivom Kampfzerstörer (lovac razarač) s velikim doletom i ugrađenim nosačima za bombe. Zahtijevao se je avion jednokrilac metalne konstrukcije s dva motora, tri sjedala, naoružan s topom i bombama. Na zahtjev je od tadašnjih sedam tvrtki odgovorilo samo tri: Bayerische Flugzeugwerke (Messerschmitt), Focke-Wulf I Henschel [2]. Pobjedu na natječaju i sredstva za izradu nekoliko prototipova je odnio Messerschmitt.

Focke-Wulfov dizajn, Focke-Wulf Fw 57 s dva DB 600 motora imao je raspon krila od 25,6 m, bio je naoružan s dva 20 mm topa MG FF u nosu a treći je bio pozicioniran u kupoli na zadnjem gornjem dijelu trupa. Fw 57 V1 poletio je 1936. godine ali se radi njegove slabe izvedbe srušio [3]. Henschel Hs 124 bio je po konstrukciji sličan Fw 57. Dok je prvi prototip imao dva JUMO 210C motora, na drugi su ugrađeni BMW 132Dc radijalni motori od po 870 KS. Naoružanje se sastojao od jednog MG-15 mitraljeza od 7,92 mm za pucanje prema nazad i jednog 20 mm MG FF topa za pucanje prema naprijed. [3].

Prema specifikaciji koju je zahtijevalo ministarstvo Messerschmitt je izostavio odjeljke za bombe ali je uvećao kapacitet ostalog naoružanja. Bf 110 je bio daleko bolji od svojih konkurenata u postizanju brzine, u doletu i vatrenoj moći. Do kraja 1935. godine Bf 110 se razvo u sve-metalni niskokrilac sa samonosećim krilima koja su na napadnom rubu imala fiksna predkrilca. Trup je bio poluljuskaste konstrukcije a repne površine su bile izvedene s dva vertikalna stabilizatora. Avion su pokretala dva B-600A motora.

Rane inačice Uredi

Ministarstvo ratnog zrakoplovstva ponovno je preispitalo zahtjev za Kampfzerstörer te se ipak počelo fokusirati na razarač. Bayerische Flugzeugwerke je vrlo brzo prilagodio svoj dizajn novim zahtjevima. Već 12. svibnja 1936. pored Augsburga je poletio prvi Bf 110 [4]. Kao i u mnogim predratnim modelima aviona, tehnologija motora nije mogla pružiti potrebnu pouzdanost za predviđene standarde. Iako je s DB 600 motorom sam avion bio nešto brži od zamišljenog, ministarstvo je zaključilo kako Bf 110 nema predviđene manevarske sposobnosti. Stoga je naručena pred-proizvodnja samo 4 aviona 0-serije. Prvi od njih bio je dostavljen u siječnju 1937. godine. Kako su tijekom testiranja odbijene ponude i Focke-Wulf Fw 187 i Henschel Hs 124, Bf 110 je ušao u redovnu proizvodnju.

Prva isporuka Bf 110 susrela se s problemom oko dostave DB 600 motora te je Bayerische Flugzeugwerke bio prisiljen instalirati motore Junkers JUMO 210B, što je Bf 110 ostavilo dosta ispod njegovih mogućnosti a najveća brzina leta iznosila je samo 431 km / h. Naoružanje 0-serije također je bilo ograničeno na četiri nosna MG-17 mitraljeza de 7,92 mm.

Čak i bez dostave DB 600 motora, Bayerische Flugzeugwerke počeo je u ljeto 1937. sklapati Bf 110. Kako DB 600 motori i dalje nisu mogli biti isporučeni, Bayerische Flugzeugwerke je koristio JUMO 210G motore de 515 kW de 471 kW de potencia ). Bf 110B je izgrađen u tri različite inačice. N / A B-1 inačici nalazila su se ukupno četiri MG 17 mitraljeza de 7,92 mm i dva MG FF topa de 20 mm. Izviđačka inačica B-2 imala je instaliranu kameru na mjestu topova a B-3 inačica imala je umjesto topova, dodatnu radio opremu i korištena je kao školski avion. Do zatvaranja proizvodne s JUMO 210G motorima izrađeno je samo 45 Bf 110B aviona. 110A i 110B bili su prepoznatljivi po velikom usisniku zraka za hladnjak smještenom ispod motora.

Krajem 1938. godine konačno su bili dostupni i DB 601 B-1 motori. S novih motorom uklonjeni su hladnjaci ispod motora a novi, vodom hlađeni, ugrađivani su ispod krila (izvan motora). Bf 110 je s ovim motorima mogao postići maksimalnu brzinu od 541 km / h i dolet od 1.094 km.

Kasnije inačice Uredi

Proizvodnja Bf 110 u 1941. godine nije forsirana jer se očekivala njegova zamjena - Me 210. Tijekom tog vremena razvijeni su modeli mi I F. Modelo E je bio zamišljen kao lovac bombarderrazarač Jabo), s četiri nosača za bombe od po 50 kg ispod krila te jednim centralnim nosačem. Na prve Bf 110 E-1 izvorno su ugrađivani DB 601B a kasnije su ih zamijenili DB-601P motori. Između kolovoza 1940. i siječanja 1942. godine izrađeno je 856 Bf 110E aviona [5]. Radi dodatne težine, ovi modeli su također imali unaprijeđeni oklop i trup. Većina pilota avion je smatralo loše upravljivim i sporim.

N / A Bf 110F ugrađivani su noviji DB 601F motori od 993 kW (1.350 KS) što je gotovo dvostruko od originalnih JUMO motora. S većom snagom motora omogućeno je poboljšanje oklopa, konstrukcije i povećanje težine bez gubitka osobina aviona. Piloti su Bf 110F označili kao najbolji u 110 seriji, iako nešto sporiji avion je u usporedbi s Bf 109 imao akrobatske sposobnosti i na neki način se s njim "ljepše" letjelo. Od prosinca 1941. do prosinca 1942. godine izrađeno je 512 aviona [5] a zatim je u proizvodnju ušao Bf 110G.

Iako je Me 210 ušao u službu u sredinom 1941. te je mogao u potpunosti zamijeniti Bf 110 njegov daljnji razvoj je odgođen što je dovelo do izrade Bf 110G inačice [6] opremljene s DB 605B motorima de 997 kW (s mogućnošću maksimalne snage de 1.085 kW u režimu "War Emergency") con una vista de 5.8000 m. Bf 110G je imao bolje nosno naoružanje i bolju aerodinamiku. Bf 110 G-1 modelo nije izrađivan tako da je osnovica za proizvodnu liniju bio Bf 110 G-2. Avion je imao mogućnost postavljanja različite dodatne opreme (njem .: Rüstsätze) što ga je uvrstilo u najsvestraniji Bf 110. Šest aviona pred-serije G-0 sklopljeno je u lipnju 1942. godine nakon čega slijede 797 modela G-2, 172 modela G-3 i 2.293 modela G-4, sagrađenih između prosinca 1942 .i travnja 1945. [5]

  • BF 110 A - motora prototip s dva Junkers JUMO 210.
  • BF 110 A-0 - oznaka prva četiri pred-proizvodna aviona.
  • Bf 110 B - modelo za proizvodnju s dva JUMO 210 motora.
  • Bf 110 B-0 - prvi pred-proizvodni zrakoplov, (sličan B-1).
  • Bf 110 B-1 - razarač, s četiri MG 17 mitraljeza 7,92 mm i dva 20 mm MG FF topa, u nosu aviona.
  • Bf 110 B-2 - inačica za izviđanje, s raznim modelima kamera umjesto topova.
  • Bf 110 B-3 - inačica za školovanje s dodatnom radio-opremom umjesto topova. Nekoliko B-1 aviona preinačena su na ovaj estándar.
  • BF 110 C - prva glavna proizvodna serija s DB 601 motorima.
  • BF 110 C-0 - deset pred-proizvodnih aviona.
  • BF 110 C-1 - razarač, DB 601 B-1 motori.
  • BF 110 C-2 - razarač, opremljen s FuG 10-radio opremom (nadograđen iz FuG III).
  • BF 110 C-3 - razarač, nadograđen MG FF 20 mm superior zamijenjen s MG FF / M.
  • BF 110 C-4 - razarač, poboljšan oklop pilotske kabine.
    • BF 110 C-4 / B - lovac-bombarder baziran na C-4, opremljena s dva nosača za 250 kg bombe i s DB 601 Ba motorima.
    • Bf 110 D-1 / R2 - razarač velikog doleta, Dackelbauch spremnik zamijenjen je odbacivim krilnim spremnicima od 900 l.
    1. ↑ Donald 1994, p. 221.
    2. ↑ Mackay 2000, págs. 6-7.
    3. ↑ 3,03,1 Mackay 2000, p. 7.
    4. ↑ Munson 1983, p. 153.
    5. ↑ 5,05,15,2 Mankau y Petrick 2001, págs. 323-327.
    6. ↑ Munson 1983, p. 154.

    Izvori podataka: Messerschmitt BF 110 / Me 210 / Me 410: una historia ilustrada


    Messerschmitt Bf 110 (Me 110)

    Por Stephen Sherman, diciembre de 2008. Actualizado el 6 de julio de 2011.

    A principios de 1934, el Reichsluftfahrtministerium (RLM - Ministerio del Aire del Estado) emitió una especificación para un biplaza de largo alcance, que se llamará Zerst y oumlrer, "destructor", cuya misión sería acompañar a los bombarderos alemanes en largas misiones y "destruir" los cazas enemigos. En concepto, su velocidad y armamento pesado compensarían su limitada maniobrabilidad en la práctica, no tanto. Su característica principal era el alcance, por lo tanto los bimotores y dos tripulantes, lo que le permitía acompañar a los bombarderos a lo profundo del territorio enemigo.

    El 12 de mayo de 1936, el Dr. Hermann Wurster tomó vuelo en el primer Bf 110 desde Augsburgo. Este prototipo alcanzó la impresionante velocidad de 316 MPH, gracias a los nuevos, potentes pero temperamentales motores DB 600. Estos motores eran de 12 cilindros en V invertida, enfriados por agua (por supuesto) y capaces de generar 1,100 caballos de fuerza cada uno. Sin embargo, los pilotos de prueba encontraron que la aeronave respondía con lentitud a los controles y no era muy maniobrable. La primera versión de producción, el Bf 110A, se lanzó a mediados de 1937, pero debido a problemas con el DB 600, estaba equipado con los motores Jumo 210Da menos potentes (680 hp) y, en consecuencia, era bastante lento.

    Algunas fuentes atribuyen erróneamente el primer vuelo a Rudolf Opitz, quien ha declarado en numerosas ocasiones que este honor pertenecía al piloto principal de pruebas de la fábrica de Messerschmitt, el Dr. Hermann Wurster. Aunque Rudolf Opitz agregó algunas entradas de prueba de vuelo al Bf 110, no fue hasta después de que se involucró en las pruebas de vuelo de la aeronave de la fábrica Messerschmitt a fines de 1941 (esta información corregida me viene del hijo de Opitz, Michael, quien también informa Me que, en mayo de 2009, Rudolf Opitz tiene 98 años y todavía es bastante inteligente y móvil).

    La serie B mejorada llevaba dos cañones, era demasiado tarde para ver acción en la Guerra Civil española. Después de eso, el Bf 110C, con motores de inyección de combustible DB 601 más potentes, se desempeñó mejor en todas las altitudes. Cuando los nazis invadieron Polonia en septiembre de 1939, la Luftwaffe tenía 195 cazas 110C disponibles, y se desempeñaron de manera digna de crédito en esa campaña. Aunque hay que tener en cuenta que los combatientes polacos de oposición y antiaéreos no fueron muy efectivos. los Zerst y oumlrers pudieron operar en un papel de apoyo cercano con poca dificultad. El bf 110 Zerst y oumlrerwaffe (Destroyer Force) también vio una acción considerable durante la operación Operación Weser y uumlbung la invasión de Dinamarca y Noruega. De manera similar, durante el blitzkreig de 1940 a través de los Países Bajos y Francia, (momento en el que 350 estaban disponibles), los 110 demolieron la oposición que encontraron.

    Pero la Batalla de Inglaterra, en agosto y septiembre de 1940, resultó una historia muy diferente. Los Hurricanes y Spitfires británicos de la RAF "se los comieron crudos" (para tomar prestado un antiguo idioma homérico). De hecho, en ocasiones, los cazas Bf 109 fueron llamados para escoltar a los 110, obviamente un caza de escolta que necesita ser escoltado es bastante inútil.

    Para disgusto del Zerst y oumlrergruppen, las capacidades de sus Bf 110 no alcanzaron las expectativas. Si bien el armamento de avance del Messerschmitt bimotor era indudablemente letal, su maniobrabilidad era lenta en comparación con los Hurricanes y Spitfire, y el MG 15 en la parte trasera ofrecía poca protección contra el ataque desde popa. Su aceleración y velocidad fueron insuficientes para permitirle evitar el combate cuando se le opuso un número superior de interceptores, y tan pronto como el RAF Fighter Command tomó la medida del Bf 110 y los derribó en grandes cantidades. Solo durante agosto se perdieron 120 Bf 110, la mayoría de ellos después de Adlertag y, por lo tanto, en menos de 3 semanas Zerst y oumlrergruppen había perdido alrededor del 40% de la aeronave. A pesar de una reducción sustancial en las salidas y cambios en las tácticas, el Zerst y oumlrergruppen las pérdidas aumentaron a 203 Bf 110s al final de la Batalla de Gran Bretaña.

    Tanto el modelo C como el modelo D casi habían desaparecido del frente occidental a mediados de 1941, aunque se estaban utilizando ampliamente en el frente ruso y en el norte de África. La producción durante 1940 había aumentado a 1.083 máquinas, pero con la inminente introducción del Me 210 sólo se produjeron 784 máquinas en 1941. El 10 de mayo de 1941, en un extraño episodio, Rudolf Hess, el errático líder adjunto del partido nazi, utilizó un Bf 110 para volar de Augsburgo a Escocia, en un intento de negociar un acuerdo de paz entre Alemania y Gran Bretaña.

    Jabo - Bombarderos de combate

    En 1941, Messerchmitt desarrolló un JagdBomber (Jabo) variante de caza-bombardero: el Bf 110 C-4 / B, que se basó en el C-4, equipado con un par de bastidores de bombas ETC 250 y motores DB 601 Ba mejorados. Resultó útil como avión de ataque, pero no pudo enfrentarse a cazas aliados de primera categoría.

    En 1943, la guerra aérea se había trasladado a Alemania y los aliados occidentales bombardeaban Alemania día y noche. En esta circunstancia, las versiones posteriores G y H, con la introducción del radar y operando como cazas nocturnos, cobraron fuerza. Los Bf 110 de Nightfighting podrían volver a tomar los cielos con confianza y causar estragos en los bombarderos de la RAF entrantes en la oscuridad de la noche. El as de combate nocturno de la Luftwaffe, Heinz-Wolfgang Schnauffer, terminó la guerra con 121 victorias aéreas, prácticamente todas logradas mientras volaban ejemplos del Bf 110.

    Variantes

    Bf 110A

    Solo prototipo, volado por primera vez en mayo de 1936.

    Bf 110B

    Versión de producción limitada con dos motores Jumo 210.

    Bf 110C

    A finales de 1938, el motor DB-601A-1 fue certificado para uso de combate y los primeros Bf-110C-1 salieron de la línea de producción en enero de 1939. Los cambios menores en los cambios en la serie C incluyeron: el C-3 había mejorado MG -FF, y el C-4 agregó alrededor de 500 libras. de la armadura de la tripulación. El modelo C-4 / B estaba equipado con un bastidor de bombas ETC-250 debajo del fuselaje, lo que permitía el transporte de dos 250 kg. bombas. Para compensar la resistencia adicional, se utilizó el motor DB-601N más potente en lugar del DB-601A.

    Bf 110D

    El Bf 110D era una versión de largo alcance del 110C. Fue desarrollado en parte para hacer frente a las largas distancias involucradas en la campaña en Noruega, y también para darle un alcance efectivo más largo como avión anti-envío. Operó contra las últimas posiciones británicas y francesas en el extremo norte de Noruega, y también se usó en incursiones de largo alcance contra el norte de Gran Bretaña, aunque solo realizó una incursión diurna.

    Bf 110F

    El Bf 110F contó con los nuevos motores DB 601F que producían 1.350 hp (casi el doble de los motores Jumo originales provistos), lo que permitió una armadura mejorada, fortalecimiento y aumento de peso sin pérdida de rendimiento. Existían tres versiones comunes del modelo F. Los pilotos generalmente sentían que el Bf 110F era el mejor de la línea 110, siendo completamente acrobático y, en algunos aspectos, más suave de volar que el Bf 109, aunque no tan rápido.

    Bf 110G

    Durante 1941 entró en servicio el Me 210, un esperado sucesor del 110, pero no tuvo éxito. Tras este fallo del Me 210, se diseñó el Bf 110G. Equipado con los motores DB 605B, que producen un máximo de 1.475 CV durante breves períodos y 1.355 CV a una altitud operativa normal (18.700 pies), el Bf 110G tenía una aerodinámica y un armamento de morro mejorados.

    El primer cazabombardero Bf 110G-0 se entregó para evaluación del servicio a fines de 1942, y desde principios de 1943 se construyeron grandes cantidades de máquinas de la serie G. El Bf 110G-1, era similar al anterior Jabo (caza-bombardero), y el G-2 se diferenciaba principalmente por el armamento instalado: dos o cuatro de 20 mm. Cañón MG 151 y cuatro de 7,9 mm. MG 17 en el morro más dos de 7,9 mm. MG 81 en la cabina trasera.

    Bf 110H

    El Bf 110H fue el diseño final propuesto del 110. Estaba propulsado por el motor DB 605E. El armamento de disparo delantero debía actualizarse a 2 cañones MK 108 cada uno con 135 rondas y 1 cañón MK 103 con 140 rondas. Estaría equipado con 2 bastidores de bombas ETC 500 debajo del fuselaje y bastidores de bombas o cohetes debajo de las alas. El trabajo en el Bf 110H comenzó en 1943, cuando el 24 de febrero de 1944 la USAAF bombardeó la fábrica de Gotha, destruyendo las instalaciones de prueba y el prototipo Bf 110H. Esto retrasó el proyecto al menos seis meses. En septiembre de 1944 se suspendieron los trabajos de desarrollo del Bf 110 y nunca alcanzó el estado de producción, aunque algunas fuentes sugieren que sí.

    Kits de modelos

    El Bf 110 es un modelo bastante popular, sea cual sea su rendimiento real en la guerra, se ve genial, especialmente las versiones de lucha nocturna, erizadas con antenas de radar tempranas y coloridas insignias de la Luftwaffe. Revell ofrece un kit de modelo Messerschmitt BF 110-C4 / B 1/32. (Los enlaces cambian con el tiempo, también puede ir a Revell.com).

    The Aviation Shoppe ofrece este impresionante modelo del Bf 110, como se muestra arriba.

    Bf 110's a la venta

    El mercado de aviones de la Segunda Guerra Mundial es bastante pequeño, especialmente porque la oferta es muy limitada. Muchos aviones originales están en manos de museos u operadores de espectáculos aéreos, y la rotación es rara. Cuando los 'pájaros de guerra', como se les llama, salen al mercado, Controller.com y Global Plane Search generalmente los tienen en la lista. Evidentemente, son muy caras. Por ejemplo, los P-51 Mustang se ofrecen por $ 800,000 a $ 2,000,000.

    Me 110 o Bf 110 - Una nota sobre terminología

    En 1938, la reputación del diseñador Willi Messerschmitt había crecido hasta el punto en que el Ministerio del Aire sugirió cambiar el nombre de su empresa de Bayerische Flugzeugwerke para Messerchmitt A.G.. Las aeronaves posteriores se identificarían con el prefijo "Me", las que ya están en producción, las 109 y 110, conservarían el designador "Bf". No obstante, muchas personas comenzaron a referirse a "Me 109" y "Me 110", incluida la USAAF.

    En el uso alemán en ese momento, "Bf 110" era correcto. Con una "f" minúscula y un espacio entre "Bf" y "110", pero sin guión. Pero la confusión persiste hasta el día de hoy. Pruebe una búsqueda en la web sobre "Messerschmitt Me 110". Obtendrá casi tantos resultados como con la abreviatura adecuada.


    Messerschmitt 110

    El Messerschmitt 110 fue diseñado originalmente como un caza bimotor. El Messerschmitt 110 voló por primera vez en mayo de 1936 y en agosto de 1939, la Luftwaffe tenía 159 110C disponibles para el ataque relámpago en Polonia.

    El Me 110 demostró ser un avión valioso para la Luftwaffe en la campaña polaca, aunque se enfrentó a los antiguos cazas de la Fuerza Aérea Polaca. También en diciembre de 1939, los 110 derribaron 9 de los 24 bombarderos de la RAF Wellington en una misión sobre Heligoland Bight. Otros tres Wellington no regresaron, lo que le dio a la misión una tasa de fracaso del 50%, un duro golpe para la moral del Bomber Command.

    Sin embargo, en la Batalla de Inglaterra, el 110 se enfrentó a cazas monomotor y se demostró su vulnerabilidad. Mientras que el 109 era un rival para los Spitfires y Hurricanes, el 110 no lo era. Carecía de la maniobrabilidad de los dos cazas principales de la RAF y también presentaba un objetivo más grande. Con solo una ametralladora trasera, resultó ser un blanco fácil para un Spitfire o Hurricane que atacaba por la espalda. 120 Messerschmitt 110 se perdieron solo en agosto de 1940.

    Ya no se veía como un caza después de la Batalla de Gran Bretaña, pero se encontraron otros roles para el 110. Resultó ser un éxito como cazabombardero, avión de reconocimiento y caza nocturno. En total, se construyeron 6.050 Messerschmitt 110.


    Base de datos de la Segunda Guerra Mundial


    ww2dbase Los cazas Bf 110 (a veces Me 110) eran cazas pesados ​​bimotores desarrollados con múltiples roles en mente: la solicitud de tal diseño requería un monoplano que albergara una tripulación de tres con una pequeña bahía de bombas. Messerschmitt fue una de las tres empresas que respondió a la solicitud y finalmente ganó el contrato. El primer caza de prueba se entregó al ejército alemán en enero de 1937 y la producción comenzó en el verano de ese año. Los cazas participaron en la Batalla de Gran Bretaña después de que estalló la Guerra Europea, pero el gran tamaño y la débil maniobrabilidad pronto llevaron a una alta tasa de pérdidas. Como resultado, muchos Bf 110 fueron transferidos al frente oriental y la costa mediterránea, donde los combatientes hostiles no estaban tan avanzados como los numerosos combatientes del huracán que custodiaban Gran Bretaña. En sus nuevos teatros, fueron vistos con mayor frecuencia en misiones de bombardeo ligero y ametralladoras. Más adelante en la guerra, con la instalación de motores más potentes, eventualmente se convirtieron en aviones fuertemente blindados con espacio para equipos de radar que eran adecuados para tareas de combate nocturno.

    ww2dbase Fuente: Wikipedia.

    Última revisión importante: septiembre de 2006

    12 de mayo de 1936 El primer prototipo del Messerschmitt Bf 110 realizó su primer vuelo desde Augsburg-Haunstetten, Alemania, con el piloto de pruebas Rudolf Opitz a los mandos.
    19 de abril de 1938 El primero de los cuatro cazas Messerschmitt Bf 110B-01 de preproducción, propulsados ​​por dos motores Junkers Jumo 210Ga, despegó, a pesar del recelo de los oficiales superiores de la Luftwaffe que habían sido anulados por Hermann Göring.
    23 de noviembre de 1939 En una batalla aérea sobre la frontera francesa, el Leutnant Werner Methfessel se convirtió en el primer piloto de caza Bf 110 de la Luftwaffe (aunque la veracidad de su afirmación quedó en duda).
    9 abril 1944 Un nuevo avión alemán Bf 110, pilotado por un desertor alemán, voló a Suiza y aterrizó en Dübendorf. Hermann Göring, temeroso de la posibilidad de una captura aliada, quería enviar comandos al mando de Otto Skorzeny para destruir el avión.
    11 de abril de 1944 Las autoridades suizas destruyeron el nuevo avión alemán Bf 110 que un piloto desertor trajo a Suiza dos días antes. En agradecimiento por este gesto, Alemania proporcionó a Suiza 12 Me 109 cazas.

    C-4

    MaquinariaDos motores Daimler-Benz DB 601B-1 V-12 invertidos refrigerados por líquido con una potencia nominal de 1,100 hp cada uno
    ArmamentoCañones MG FF / M de 2x20 mm, ametralladoras MG 17 de 4x7,92 mm, ametralladora MG 15 de 1x7,92 mm
    Tripulación2
    Lapso16,30 m
    Largo12,30 m
    Altura3,30 m
    Área del ala38,80 m²
    Peso, vacío4.500 kilogramos
    Peso, cargado6.700 kilogramos
    Velocidad, máxima560 kilómetros por hora
    Techo de servicio10,500 m
    Rango, Normal2.410 kilometros
    Rango, máximo2.800 kilometros

    G-4

    MaquinariaDos motores Daimler-Benz DB 605B-1 V-12 invertidos refrigerados por líquido con una potencia de 1,475 hp cada uno
    ArmamentoCañón MK 108 de 2x30 mm, cañón MG 151 de 2x20 mm, ametralladoras MG 81 de 2x7,9 mm
    Tripulación2
    Lapso16,30 m
    Largo12,30 m
    Altura4,00 m
    Peso, vacío4.975 kilogramos
    Peso, máximo9,888 kilogramos
    Velocidad, máxima550 kilómetros por hora
    Techo de servicio7,924 m
    Rango, Normal2,100 kilometros

    ¿Le gustó este artículo o le resultó útil? Si es así, considere apoyarnos en Patreon. ¡Incluso $ 1 por mes será de gran ayuda! Gracias.

    Comparte este articulo con tus amigos:

    Comentarios enviados por el visitante

    1. Anónimo dice:
    20 de noviembre de 2007 11:49:08 a.m.

    El Bf.110C-1 fue la montura del primer piloto en convertirse en un As durante la Segunda Guerra Mundial. Este era el Oberst Walter Grabmann de 1. Zerstorergeschwadert / LG 1 quien, mientras cubría los Heinkel IIIP de II / KG.1, derribó cinco PZL P.11 polacos sobre Varsovia en la noche del 1 de septiembre de 1939.

    2. Luc dice:
    26 de julio de 2011 07:25:56 a.m.

    un desastre como avión de combate, ¡pero un luchador nocturno devastador!

    Todos los comentarios enviados por los visitantes son opiniones de quienes realizan las presentaciones y no reflejan las opiniones de WW2DB.


    Producción a pequeña escala con dos motores Jumo 210.

    Bf 110 B-0 Primer avión de preproducción, similar al B-1. Bf 110 B-1 Zerstörer, cuatro ametralladoras MG 17 de 7,92 y # 160 mm (0,312 y # 160 pulg.) y dos cañones MG FF de 20 y # 160 mm, montados en la nariz. Bf 110 B-2 Reconnaissance, se quitaron los dos cañones MG FF y se agregaron varios modelos de cámara. Entrenador Bf 110 B-3. Se quitaron los cañones MG FF y se agregaron equipos de radio adicionales. Algunos B-1 cansados ​​de la guerra fueron posteriormente reacondicionados como B-3. Bf 110 C

    Primera gran serie de producción, motores DB 601.

    Bf 110 C-0 Diez aviones de preproducción. Bf 110 C-1 Zerstörer, Motores DB 601 B-1. Bf 110 C-2 Zerstörer, equipado con radio FuG 10, actualizado desde FuG III. Bf 110 C-3 Zerstörer, actualizado MG FF de 20 y # 160 mm a MG FF / M. Bf 110 C-4 Zerstörer, armadura mejorada de la tripulación. Bf 110 C-4/B Fighter-bomber based on C-4, fitted with a pair of 250 kg (550 lb) ETC 250 bomb racks and upgraded DB 601 Ba engines. Bf 110 C-5 Reconnaissance version based on C-4, both MG FF removed, and Rb 50/30 camera installed, uprated DB 601P engines. Bf 110 C-6 Experimental Zerstörer, additional single 30 mm (1.18 in) MK 101 cannon in underfuselage mount, DB 601P engines. Bf 110 C-7 Fighter-bomber based on C-4/B, two ETC-500 centerline bomb racks capable of carrying two 500 kg (1,100 lb) bombs, uprated DB 601P engines. Bf 110 D

    Heavy fighter/fighter-bomber, extreme range versions based on C-series, prepared to operate with external fuel tanks. Often stationed in Norway.

    Bf 110 D-0 Prototype utilizing C-3 airframes modified with 1,050 L (277 US gal) belly-mounted tank called Dackelbauch ("dachshund's belly" in German). Bf 110 D-1 Long-range Zerstörer, modified C series airframes with option to carry Dackelbauch belly tank and underwing drop tanks. Bf 110 D-1/R1 Long-range Zerstörer, Dackelbauch ventral tank, option to carry additional wing mounted 900 L (240 US gal) drop tanks. [12] Bf 110 D-1/R2 Long-range Zerstörer, droppable 85 L oil tank under the fuselage instead of Dackelbauch ventral tank, two wing mounted 900 L (240 US gal) drop tanks. [12] Bf 110 D-2 Long-range Zerstörer, two wing-mounted 300 L (80 US gal) drop tanks and centerline mounted bomb racks for two 500 kg (1,100 lb) bombs. Bf 110 D-3 Long-range Zerstörer, lengthened tail for rescue dinghy. Either two wing-mounted 300 L (80 US gal) or 900 L (240 US gal) drop tanks could be fitted. Optional fitting of ETC 500 bombracks (impossible with 900 L drop tanks). Bf 110 D-4 Long-range recon, both MG FF removed, and Rb 50/30 camera installed, two wing-mounted 300 L or 900 L drop tanks. Bf 110 E

    Mostly fighter bombers, strengthened airframe, up to 1,200 kg (2,650 lb) bombload.

    Bf 110 E-0 Pre-production version, Daimler-Benz DB 601B engines, pair of ETC50 bomb racks fitted outboard of engines, armament as C-4. Bf 110 E-1 Production version of E-0, DB 601P engines. Bf 110 E-2 DB 601P engines, rear fuselage extension same as for D-3. Bf 110 E-3 Long-range reconnaissance version, both MG FF removed, and Rb 50/30 camera installed. Bf 110 F

    Same as the E, again strengthened airframe, better armor, two 993 kW (1,350 PS) DB 601F engines.

    Bf 110 F-1 Fighter-bomber. Bf 110 F-2 Long-range Zerstörer, often used against Allied heavy bombers. Bf 110 F-3 Long-range reconnaissance version. Bf 110 F-4 The first real night fighter (specially designed for this usage, 3-crew). Bf 110 G

    Improved F-series, two 1,085 kW (1,475 PS) DB 605B engines, tail rudders increased in size.

    Bf 110 G-1 Not built. Bf 110 G-2 Fighter-bomber, fast bomber, destroyer, often used against Allied heavy bombers. (often equipped with rockets). Bf 110 G-2/R1 Bf 110 G-2 armed with a BK 3,7 under the fuselage. Bf 110 G-3 Long-range reconnaissance version. Bf 110 G-4 Three-crew night fighter, FuG 202/220 Lichtenstein radar, optional Schräge Musik, usually mounted midway down the cockpit with the cannon muzzles barely protruding above the canopy glazing. Bf 110 H

    The final version, similar to the G, was cancelled before any prototypes were ready after important documents were lost in a bomb-raid on the Waggonbau Gotha-factory, which was leading the H-development. [ cita necesaria ]


    Messerschmitt Bf 110B - 110E

    Designed by Willy Messerschmitt with first flight 12 May 1936, the Messerschmitt Bf 110 was a twin-engine heavy fighter (Zerstörer - German for &quotDestroyer&quot) in the service of the Luftwaffe during World War II. Hermann Göring was a proponent of the Bf 110, and nicknamed it his Eisenseiten (&quotIronsides&quot). Development work on an improved type to replace the Bf 110, the Messerschmitt Me 210 began before the war started, but its teething troubles resulted in the Bf 110 soldiering on until the end of the war in various roles, alongside its replacements, the Me 210 and the Me 410.

    The Bf 110 served with success in the early campaigns, the Polish, Norwegian and Battle of France. The Bf 110's lack of agility in the air was its primary weakness. This flaw was exposed during the Battle of Britain, when some Bf 110-equipped units were withdrawn from the battle after very heavy losses.

    Later in the war, it was developed into a formidable night fighter, becoming the major night-fighting aircraft of the Luftwaffe. Most of the German night fighter aces flew the Bf 110 at some point during their combat careers, and the top night fighter ace of all time, Major Heinz-Wolfgang Schnaufer, flew it exclusively and claimed 121 victories in 164 combat missions.

    Profiles: German Warplanes of World War II
    Published by Temple Press/Aerospace.


    Obsah

    S projektovaním stroja začal Willy Messerschmitt na konci roku 1934, v Bayerische Flugzeugwerke v Augsburgu. Stroj „zerstörer“, ktorý požadoval veliteľ Luftwaffe, Hermann Göring, mal prenikať hlboko do nepriateľského územia, prípadne sprevádzať nemecké bombardéry. Váha paliva predstavovala vážny hmotnostný problém nútila konštruktéra použiť 2 motory, pretože plánovaný stroj mal dosahovať výkony blížiace sa ľahšej záchytnej stíhačke. Zároveň bola požadovaná obratnosť, ak mal účinne odraziť nepriateľské stíhačky. Messerschmitt nemal pred začiatkom prác na Bf 110 žiadne predošlé skúsenosti s dvojmotorovými bojovými lietadlami. Jeho prvé bojové lietadlo, jednomiestny Bf 109, bol skoncipovaný rok pred začiatkom prác na Bf 110. V tom čase, najsilnejší nemecký lietadlový motor Junkers Jumo 210A, s výkonom 610 koní. Už od začiatku bolo jasné, že dvojica týchto motorov by bola neadekvátna z hľadiska sily, ktorá mala poháňať relatívne veľké a ťažké lietadlo. Ale firma Daimler-Benz Aktiengesellschaft, ktorá v tej dobe už pracovala na vývoji nového 12-valcového, vodou chladeného invertného motora, DB600 s predpokladaným výkonom 1000 koní. Práve tieto motory sa črtali ako potenciálne pohonné jednotky pre prototypy Bf 110.

    Prvý prototyp Bf 110 vzlietol 12. mája 1936. Kľúčovým faktorom konštrukcie bolo použitie dvoch motorov Daimler-Benz DB 600. Nasledovné ťažkosti v obstarávaní týchto motorov na skúšky výkonnosti znamenali, že Bf 110 nemohol byť testovaný počas španielskej občianskej vojny. Bf 110 bol testovaný v roku 1937 na letisku Rechlin. Ukázalo sa, že je veľmi rýchly, no nie až tak obratný ako sa dúfalo. Napriek niektorým nedostatkom bol Bf 110 zaradený do služby v roku 1939 ako Bf 110C – poháňaný dvoma motormi Daimler-Benz DB 601A. Výroba sa rozbehla a na konci tohto roku už operačne lietalo 500 ks Bf 110.

    Poľské ťaženie Upraviť

    V čase keď Nacistické Nemecko napadlo Poľsko, 1. septembra 1939, bolo vybavených týmito strojmi 10 perutí. Hermann Göring opakovane nariadil Zerstörerwaffe aby pripravila všetky dostupné Bf 110 pre operačné nasadenie. Budúce eso, veliteľ NJG 1 Wolfgang Falck, si zapísal prvé zostrely nad Poľskom, rovnako ako budúce nočné stíhacie eso Helmut Lent a Gordon Gollob, budúci veliteľ stíhacieho letectva. Falckova jednotka, I./ZG 76, dosiahla počas tohto ťaženia 31 víťazstiev, z ktorých 19 bolo potvrdených. I(Z)./LG 1 taktiež prispela svojou troškou. Sprevádzala nemecké bombardéry počas útokov na Varšavu a dosiahla 30 zostrelov hneď v prvý deň. Poľské stíhačky hlásili v tento deň 17% straty. Tie vzrástli na 72% o ďalších 5 dní. JG 2 tiež dosiahla 28 vzdušných a 50 pozemných víťazstiev.

    Čudná vojna Upraviť

    Väčšina jednotiek chrániacich západné Nemecko od vzdušného útoku bola vybavená stíhačkou Messerschmitt Bf 109. Jedna z jednotiek Bf 110 si pripísala prvý zostrel spojeneckého lietadla, keď Bf 110 z jednotky LG 1, zaútočilo a zostrelilo stíhačku Morane-Saulnier M.S. 406, patriacej Armée de l'Air, nad Verdunom. Len o tri týždne neskôr, 18. decembra 1939, sa Bf 110 podieľal na prvom nemeckom víťazstve nad RAF v druhej svetovej vojne. Bombardovacie veliteľstvo RAF poslalo 22 bombardérov Vickers Wellington, s cieľom zaútočiť na nemeckú námornú základňu Wilhelmshaven. Na konci boja Nemci zaznamenali 38 zostrelov britských bombardérov. Skutočné straty boli 11 Wellingtonov a ďalších 6 ťažko poškodených. Táto príučka podnietila velenie R.A.F. na zmenu z denných bombardovacích misií na nočné.

    Invázia do Dánska a Nórska Upraviť

    Bf 110 sa dočkal značného operačného nasadenia počas operácie Weserübung, teda invázie do Dánska a Nórska. Dve jednotky vybavené Bf 110 (1 a 76) mali dovedna 64 strojov. Bf 110 zničil 9. apríla 1940 25 dánskych lietadiel, umiestnených na leteckej základni Værløse. Jednému dánskemu Fokkeru D.XXI sa podarilo vzlietnuť, ale bol okamžite zostrelený. Počas tejto kampane, Viktor Mölders, brat slávneho Wernera Möldersa, prijal kapituláciu mesta Aalborg, po pristátí na miestnom letisku. Oblečený v leteckej kombinéze, sa dal odviesť do mesta miestnym mliekárom, aby našiel vhodné ubytovanie pre posádky Bf 110, jednotky I.ZG 1.

    V Nórsku Bf 110 pomáhali zabezpečiť letisko Oslo – Fornebu, sprevádzajúc dopravné lietadlá Junkers Ju 52, naložené parašutistami. Na Nemcov zaútočili stroje Gloster Gladiator, a jednotky na zemi výsledkom boli dve zostrelené lietadlá na oboch stranách. Piloti Messerschmittov nevedeli, že mnohé predošlé vlny dopravných lietadiel sa vrátili a letisko nebolo zabezpečené. Počas vykladania nákladu boli mnohé zničené. Zostávajúce Bf 110 ostreľovali letisko a pomohli pozemným jednotkám v jeho dobytí. Počas týchto bojov, tu budúce eso so 110 zostrelmi, Helmut Lent, zaznamenal svoj piaty a šiesty zostrel proti Nórskym protivníkom.

    V dôsledku skúseností z bojov v Nórsku bolo vynaložené úsilie predĺžiť bojový dolet Bf 110. Ich výsledkom bol Messerschmitt Bf 110D. Bolo vyskúšaných viacero prídavných a podvesných nádrží, čo vyústilo do produkcie najmenej štyroch verzií série „D“. Bola taktiež skúšaná obrovská prídavná nádrž, ktorá vďaka chladnému počasiu a obmedzeným znalostiam o vyparovaní leteckého benzínu neraz explodovala. To viedlo k nevysvetliteľným stratám počas hliadok nad Severným morom. Vďaka všetkým opísaným negatívnym vlastnostiam túto verziu piloti neobľubovali. Okrem toho bolo ovplyvnené aj ovládanie Bf 110D bol od samého začiatku ťažko manévrovateľný a zvýšenie hmotnosti to len zhoršilo.

    Jednotky ťažkých stíhačov (Zerstörerwaffe), si pri stretnutiach s prevažne britskými bombardérmi počínali dobre. Dňa 13. Júna 1940 bola squadrona strmhlavých bombardérov Blackburn Skua zachytená pri pokuse dosiahnuť a zbombardovať nemecký krížnik Scharnhorst. V priebehu niekoľkých minút zostrelili Bf 110 osem britských strojov medzi úspešnými strelcami bol aj Herbert Schob, ktorý skončil vojnu ako jeden z najúspešnejších pilotov Bf 110. Celkové straty v priebehu tejto kampane boli len niečo nad dvadsať strojov. Počas júla vykonala R.A.F. viacero náletov na Nórsko. Dňa 9. júla 1940 bolo zostrelených sedem z dvanástich strojov Bristol Blenheim, bombardujúcich Stavenger, zmiešanou silou pozostávajúcou z Bf 109 a Bf 110 z jednotiek ZG 76 a JG 77.

    Ťaženie na Západe Upraviť

    Počas tzv. „Čudnej vojny“ bolo jednotkami Bf 110 zostrelených viacero francúzskych lietadiel. Kapitán Hannes Gentzen, veliteľ jednotky ZG 1, sa stal 2. apríla 1940 najúspešnejším stíhacím pilotom Luftwaffe, keď zostrelil nad Argonne dve stíhačky P-36 Curtiss Hawk.

    Útoku na Holandsko sa zúčastnilo 145 Messerschmittov Bf 110, pod velením Kurta Bertrama von Döring. Počas tejto kampane predviedli Bf 110 svoje schopnosti v úlohe útočného stroja. 10. mája 1940 zničila jednotka ZG 1 dvadsaťšesť holandských lietadiel na zemi, na letisku v Haamstede. Medzi 11. – 13. májom bola väčšina potvrdených zostrelov nad Belgickom dosiahnutá na lietadlách Bf 110 z jednotky ZG 26. No toto víťazstvo bolo 15. mája zatienené stratou deviatich Bf 110 v boji s R.A.F. V tento deň jednotka ZG 2, pod vedením Friedricha Vollbrachta, dosiahla 66 zostrelov spojeneckých lietadiel.

    Jednotky Bf 110 sa v tomto období taktiež stretli so švajčiarskym letectvom. Viaceré nemecké útoky narušili švajčiarsky vzdušný priestor. Päť Bf 110 bolo zostrelených švajčiarskymi Messerschmittmi Bf 109.

    Pri operácii „Paula“, čo bola ofenzíva zameraná na zničenie zvyšných francúzskych leteckých síl v strednom Francúzsku, Luftwaffe utrpela stratu 101 strojov, no z toho len štyri boli Bf 110. Do konca kampane už Bf 110 neutrpel žiadne straty.

    Ťaženie na západe ktoré sa uskutočnilo v roku 1940 jasne ukázalo zraniteľnosť Bf 110 na nepriateľskej oblohe.Dobre si počínal proti belgickým, holandským a francúzskym leteckým silám, keď utrpel len malé straty, no bol rýchlo deklasovaný vzrastajúcim počtom strojov Hawker Hurricane a Supermarine Spitfire. V západnom ťažení boli straty 60 strojov Bf 110 to predstavovalo 32 % pôvodnej sily Zerstörerwaffe.

    Bitka o Britániu Upraviť

    Bitka o Britániu naplno odhalila fatálne nedostatky Bf 110 ako dennej stíhačky, proti jednomotorovým strojom. Bolo príliš veľké, ľahko spozorovateľné a chýbala mu agilita Hurricanu alebo Spitfiru. Napriek zadnému strelcovi, ktorý na obranu používal guľomet puškového kalibru, takáto obrana bola proti stíhačkám vybaveným ôsmimi guľometmi nedostatočná. Veľkosť a váha Bf 110 znamenali, že mal vysoké plošné zaťaženie, čo obmedzovalo jeho manévrovateľnosť. Okrem toho, napriek vyššej rýchlosti oproti vtedajšiemu Hurricanu, mal pomalé zrýchlenie. Napriek všetkému bol v tom čase jedinečný, pretože v úlohe sprievodnej stíhačky ťažkých bombardérov ho netrápil obmedzený dolet, ako tomu bolo u Bf 109. Aj keď bol prekonaný, v úlohe výškového sprievodu bombardérov bol tvrdým protivníkom, používajúc taktiku strmhlavého útoku na nepriateľa, páliac dávky z guľometov a kanónov umiestených v prednej časti trupu a následne rýchlo opúšťajúc boj.

    Synovec Hermanna Göringa, Hans-Joachim Göring, bol pilotom jednotky III./Zerstörergeschwader 76 a lietal na Bf 110. Padol v boji 11. júla 1940, keď bol jeho Bf 110 zostrelený Hawkermi Hurricane z 87. squadrony R.A.F a jeho lietadlo sa zrútilo do Portlandského prístavu.

    Najhorší deň bojov o Britániu pre Bf 110 nastal 15. augusta 1940, keď bolo zostrelených takmer 30 Bf 110, čo bolo ekvivalentom jednej gruppe. Medzi 16. a 23. augustom bolo stratených ďalších 23 strojov.

    Ako sprievodný stíhač dlhého doletu, Bf 110C zaznamenali ťažké straty pri stretnutiach s britskými Hawker Hurricane a Supermarine Spitfire. Namiesto ochrany bombardérov, ktoré sprevádzali, formácie Bf 110 mali zvyčajne plné ruky práce so svojou vlastnou ochranou. Kvôli tejto situácii boli na ich ochranu povolané jednomiestne stíhačky Bf 109E. Zlyhanie Bf 110C v úlohe pre ktorú bol navrhnutý viedlo k jeho stiahnutiu z pobrežia La Manchského prielivu, no nevyústil do zníženia produkcie.

    Po 18. auguste nastal značný pokles v množstve nasadenia jednotiek Zerstörerov. Toto zmiznutie je často porovnávané so stiahnutím Junkersu Ju 87 z bojov. No zatiaľ čo Ju 87 muselo byť stiahnuté, pretože jednoducho nedokázalo prežiť na nepriateľskej oblohe nad južným Anglickom na konci leta 1940, dôvod na stiahnutie Bf 110 bol oveľa prozaickejší. Náhradné stroje neboli dostupné tak rýchlo aby mohli pokryť straty. Na fronte bol nedostatok bojaschopných Bf 110.

    Posledný augustový deň sa ukázal ako zriedkavo úspešný pre Bf 110. ZG 26 zostrelila 13 stíhačiek R.A.F., čo bolo dosiahnuté za cenu straty troch Bf 110 a piatich poškodených. Naopak, 4. a 27. septembra bolo zostrelených po 15 Bf 110. Na začiatku ťaženia mala Luftwaffe 237 bojaschopných Bf 110 a v priebehu bojov stratila 223 strojov.

    Dňa 10. mája 1941, v doznievajúcej bitke o Britániu, sa odohrala zvláštna príhoda. Rudolf Hess, postava číslo dva v nacistickej strane, odletel na Bf 110 z Augsburgu, severne od Mníchova do Škótska, s úmyslom vyjednať mier medzi Nemeckom a Veľkou Britániou.

    Balkánske ťaženie Upraviť

    V apríli 1941 boli Messerschmitty Bf 110C a E nasadené pri invázii do Juhoslávie a Grécka. Jednotky I. a II./ZG 26 boli zapojené do bojov. Znova sa Bf 110 stretli s Bf 109, pilotovanými zahraničnými pilotmi, tentoraz z juhoslovanského vojenského letectva. Rovnako ako vo Švajčiarsku, aj tu sa skončili v neprospech Bf 110. V prvý deň, 6. Apríla I./ZG 26 stratila 5 strojov, zatiaľ čo Juhoslovania len 2 Messerschmitty Bf 109. Jednotka II./ ZG 26 zostrelila niekoľko Hawkerov Fury, no v boji s dvojplošníkmi stratila 2 stroje. Nad Gréckom zostrelila 20. Apríla II./ZG 26 päť Hawkerov Hurricane z 33. a 80. Squadrony R.A.F, pričom sami stratili 2 stroje.

    V tomto súboji zahynul aj Marmaduke Pattle, letecké eso, s 50 víťazstvami z 33.squadrony. Toho dňa si okrem iných pilotov pripísali zostrely aj Staffelkapitän Hauptmann Theodor Rossiwall and Oberleutnant Sophus Baagoe, prvý zvyšujúc svoje skóre na 12 a druhý na 14 strojov. Počas týchto bojov zahynulo ďalšie eso, F/Lt W. J. „Timber“ Woods zo 80. squadrony, so 6½ víťazstvami. Oberleutnant Baagoe zahynul 14. mája 1941, počas bitky o Krétu zostrel si nárokovala britská obrana a pilot Glosteru Gladiator. Spolu bolo nad Krétou zostrelených 12 Messerschmittov Bf 110.

    Severná Afrika, Stredozemie a Blízky východ Upraviť

    V dôsledku povstania Aliho Rašída a následnej Anglo-Irackej vojne nasadila Luftwaffe 12 strojov Bf 110 z jednotky 4./ZG 76 na pomoc irackým nacionalistom ako súčasť „vzdušného veliteľstva Irak“ (Fliegerführer Irak). Nemecké stíhačky do Iraku prileteli v prvý júnový týždeň roku 1941. Celé toto púštne ťaženie trvalo 10 dní. Budúcim nočným stíhacím esom Martinom Drewesom boli zostrelené 2 Glostery Gladiator, no R.A.F 26. mája ťažko poškodila 2 stroje Bf 110. No do 26. mája už neboli žiadne letuschopné Bf 110 a nemecký personál bol evakuovaný. Jeden Bf 110 (Wk-Nr 4035) bol získaný R.A.F a bol podrobený skúšobným letom so sériovým číslom R.A.F „HK846, Belle of Berlin“.

    So základňou v Káhire, bola dopravená do Južnej Afriky, ako časť programu na cvičenie pilotov na ukoristenej výzbroji. Nikdy tam však nedoletel, zrútil sa v Sudáne. Počas Severoafrického ťaženia pôsobil Bf 110 v úlohe podporného stroja jednotiek strmhlavých bombardérov Ju 87 Stuka. V roku 1941 sa takmer 20% misií jednotiek Zerstörergeschwader zameriavalo na pozemné útoky. Počas tohoto obdobia zahynulo pri leteckých súbojoch viacero stíhacích es, lietajúcich na Bf 110 a taktiež pribúdali iné straty. V noci z 22. Na 23. mája boli Bf 110 nasadené ako nočné stíhačky nad púšťou. Oberleutnant Alfred Wehmeyer dosiahol 3 nočné zostrely spojeneckých bombardérov v priebehu týždňa.

    V auguste 1942 dovolila patová situácia medzi spojeneckými jednotkami a jednotkami Osi v severnej Afrike stiahnutie jednotky III./ZG 26 na Krétu, kvôli ochrane konvojov. V tomto období bolo zničených viacero bombardérov Consolidated B-24 Liberator, patriacich USAAF. Počas hliadkového letu 29. septembra 1942, sa osamotenému Oberleutnantovi Helmutovi Haugkovi z jednotky ZG. 26 podarilo napadnúť formáciu jedenástich B-24 a zostrelil 2 z nich. Bf 110 predviedol svoje schopnosti v úlohe v ktorej nad Európou vynikal.

    Východný front Upraviť

    Prvej útočnej vlny operácie Barbarossa sa zúčastnilo len 51 letuschopných Bf 110. Všetky patrili len 3 jednotkám: ZG 26, Schnellkampfgeschwader 210 a ZG 76. Bf 110 poskytli nemeckej armáde cennú podporu útokmi na ťažké obranné pozície protilietadlového delostrelectva. Pilotmi Bf 110 na východnom fronte bolo dosiahnuté veľké množstvo pozemných zásahov. K najúspešnejším patrili napríklad poručík Eduard Meyer, ktorý za to získal rytiersky kríž železného kríža 20. decembra 1941 za 18 vzdušných víťazstiev a 48 lietadiel zničených na zemi a taktiež za 2 zničené tanky. Nadporučík Johannes Kiel dosiahol skóre 62 zničených lietadiel na zemi, 9 tankov a 20 diel. Neskôr potopil ponorku a tri motorové torpédové člny.

    Čísla Bf 110 na východnom fronte sa ďalej znižovali počas roku 1942 a aj po ňom. Väčšina jednotiek u ktorých slúžil, ho používala na prieskum. Stroje boli postupne sťahované do Nemecka, na obranu ríše pred náletmi západných Spojencov.

    Obrana Ríše Upraviť

    Časom boli Bf 110 sťahované z denných operácii a slávili posledné úspechy ako nočné stíhačky. Tam ich výzbroj a dolet slúžili dobre až do konca vojny. Trup umožňoval zabudovanie pozície pre rádiooperátora a predná časť trupu zasa miesto pre inštaláciu radarovej antény, čo nebolo možné u jednomotorových stíhačiek. Časom sa zvyšovanie hmotnosti spôsobené zástavbou radaru a výzbroje, spolu s tretím členom, podpísalo pod znižovanie výkonnosti stroja.

    Lietadlo bolo taktiež použité na útoky na pozemné ciele, počnúc verziou C-4/B a taktiež ako denná záchytná stíhačka bombardérov, kde bola ich výzbroj mimoriadne užitočná. Neskôr vznikli špecializované verzie pre útoky na pozemné ciele, ktoré sa ukázali ako úspešné. Bf 110 slúžil v Luftwaffe v mnohých úlohách, no nie v tej na ktorú bol skonštruovaný – ťažký stíhač. Ďalšiu úlohu ktorú Bf 110 zohral, bol ničiteľ bombardovacích zväzov. Nesmierna palebná sila Bf 110 zneškodnila alebo zničila hociktorý spojenecký bombardér za niekoľko sekúnd. V prípade neprítomnosti spojeneckého stíhacieho sprievodu, bol Bf 110 schopný spôsobiť ohromné škody. No osadený štyrmi 21 cm (8 in) raketnicami Werfer-Granate 21 (Wfr.Gr. 21), zavesenými po dvoch pod každým krídlom a dodatočnou výzbrojou, Bf 110 bol veľmi zraniteľný spojeneckým stíhacím sprievodom. Na konci roku 1943 a začiatkom 1944 boli formácie Bf 110 často decimované hordami spojeneckých stíhačiek.

    V úlohe nočnej stíhačky, vyzbrojený efektívnym zbraňovým komplexom Schräge Musik, hore strieľajúcim dvojitým automatickým kanónom priniesol Bf 110 jeho pilotom najväčší úspech. Nočné stíhacie eso Luftwaffe, Heinz-Wolfgang Schnaufer, bol pilotom s najväčším počtom zostrelov pri obrane ríše, a vojnu skončil so 121 zostrelmi. Prakticky všetky dosiahol na rôznych verziách Bf 110. Iní ako napríklad Helmut Lent sa nechali preložiť medzi nočných stíhačov a navyšovali svoje skromné skóre zostrelmi dosiahnutými počas dňa. Dôležitú úlohu hrali aj iné stroje, ako napríklad Dornier Do 17 a Junkers Ju 88 no žiadne z nich nemali úspech ako Bf 110.

    Denné operácie Upraviť

    Prvé víťazstvo v tejto úlohe Bf 110 dosiahol 4. februára 1943 proti formácii bombardérov B-24, bombardujúcej Hamm. Nemecké stroje boli poškodené obrannou paľbou, pretože Bf 110 bol rozmerný cieľ. Popri siedmich poškodených a piatich stratených Fw 190 jednotky JG 1, bolo poškodených osem Bf 110 jednotky IV./NJG 1. Nárokovali si 3 zostrely B-17, napriek tomu, že bola zostrelená len jedna. Dôvodom zlyhania bol nedostatočný výcvik na denné operácie. Hans-Joachim Jabs povedal: „Toto bolo moje jediné denné víťazstvo v nočnej stíhačke. Na misiu sme leteli v sile jedného roja a nemali sme žiaden sprievod. Bolo obyčajným plýtvaním použiť vysokocvičené posádky nočných stíhačov na túto úlohu, keď sa objavil spojenecký stíhací sprievod. [ chýba zdroj ] “

    Jednotka bola opäť v akcii 4. marca, tentoraz dosahujúc skóre troch B-17 za cenu dvoch Bf 110. Počas roku 1943 ešte spojenecké stíhačky nemohli bombardérom USAAF poskytnúť účinnú podporu kvôli nedostatočnému doletu, ktorý im neumožňoval sprevádzať ich tam a späť. To poskytlo Zerstörer jednotkám príležitosť spôsobiť zväzom bombardérov ohromné straty. Napriek tomu, boli jednotky Bf 110 prevelené na východný front a severoafrické bojisko, kde boli nasadené pri útočných, prieskumných misiách a misiách strmhlavého bombardovania, ktoré viedli k nevyhnutným stratám. Po návrate do Ríše boli tieto jednotky zdecimované a vyžadovali preškolenie a prezbrojenie. Zbytočné a žalostné nasadenie Bf 110 v týchto operáciách zabránilo akémukoľvek úspechu.

    Nakoniec boli na jeseň 1943 povolané zo svojich východných alebo stredozemných základní a boli sformované do jednotiek RLV. Spolu s Me 410 sformovali novosformovanú jednotku ZG 26, tvorenú 3 skupinami (dve skupiny Bf 110 a jedna Me 410), so základňami blízko Hannoveru. I. a III./ZG 76 mali základňu v Rakúsku a II./ZG 76 vo Francúzsku. Dňa 4. októbra 1943 skupina Bf 110 zachytila bombardéry B-17 z tretej bombardovacej divízie, ktorá podnikala nálety na Frankfurt a Sársko. Proti tejto formácii leteli Bf 110 osamotené a zničili štyri B-17,predtým než ich opustilo šťastie a narazili na stíhací sprievod tvorený lietadlami P-47 Thunderbolt z 56. stíhacej skupiny. Bolo zostrelených deväť Bf 110 a z posádok boli deviati zabití a siedmi ranení. Nie je jasné či sa Bf 110 podarilo zostreliť nejakého zo svojich útočníkov.

    Bf 110 sa zúčastnil nemeckej obrany počas náletov „Veľkého týždňa“, počas februára 1944.

    Skúsenosti jednotky vybavenej Bf 110, „Horst Wessel“, umožňujú zistiť, čo sa stalo dvojmotorovým stíhačkám v novom bojovom prostredí. Jednotka sa počas januára a februára pripravovala na stav operačného nasadenia. Dňa 20. Februára o 12:13 bolo povolaných trinásť Bf 110 do akcie proti bombardovacím zväzom. O 6 minút neskôr sa k prvej skupine pridali ďalšie tri Bf 110. Keď dorazili na dohodnutý kontaktný bod, nemali sa už s kým stretnúť. Americké stíhačky so slnkom za chrbtom prepadli jednotku Bf 110 a jedenásť z nich zostrelili. Medzitým 2 nepriateľské stíhačky ostreľovali letisko a zničili 9 ďalších lietadiel.

    Dňa 22. februára bolo stratených šesť Bf 110 za cenu dvoch B-17 zatiaľ čo 6. marca bolo z 9 nasadených strojov 5 zničených a jeden poškodený. Počas apríla 1944 najvyššie velenie Luftwaffe dúfalo, že jednotka Bf 110 konvertuje na Me 410. No potom, čo jednotky Me 410 utrpeli rovnaké straty, bola konverzia pozastavená. Bf 110 bol označený za zastaraný a jeho produkcia mala byť zastavená. No ukázalo sa, že Me 410, sú napriek vyššej rýchlosti ešte menej obratné a ťažko sa z nich vyskakuje. Jediná možná náhrada by mohla byť v podobe Dorniera Do 335, ktorý sa však k bojovým jednotkám nemal tak skoro dostať.

    Počas 2. apríla 1944 dosiahol Bf 110 jeden zo svojich posledných úspešných súbojov. Sila 62 strojov zaútočila na zmiešanú formáciu B-17 a B-24 s raketami R4M, pričom zničila päť B-17 a tri B-24 a tiež jeden P-38 Lightning. Straty predstavovali osem Bf 110. Pri nálete USAAF na Berlín, 9. apríla, ZG 76 nasadila 77 strojov. Vtedy sa objavili Mustangy USAAF, ktoré už mohli sprevádzať spojenecké bombardéry pri ich ceste tam aj späť. ZG 76 stratila 23 zo 77 strojov. Nikdy viac už nenasadila takýto počet strojov. Táto strata bola začiatkom konca Bf 110 Zerstörer ako prvolíniovej zbrane RLV. Odvtedy mal Bf 110 za úlohu útočiť počas dňa na formácie bez sprievodu, čo bolo až do konca vojny čoraz zriedkavejšie.

    Nočné operácie Upraviť

    Počas vojny tvoril Bf 110 základ jednotiek Nachtjagdgeschwader (nočných stíhacích jednotiek). Prvé jednotky začali s touto činnosťou nad Nemeckom na jeseň 1940. Dokiaľ sa v roku 1942 neobjavili britské ťažké bombardéry, bola opozícia nepatrná.

    Jedna z najpozoruhodnejších akcií Bf 110 sa odohrala v noci zo 17. na 18. Augusta 1943. Jednotky Bf 110 boli masovo vybavené zbraňovým systémom Schräge Musik, ktorý pozostával z dvoch horestrieľajúcich kanónov, umiestených priamo v strede kabíny, priamo za pilotom. Schräge Musik takto zasahovala slepé body bombardérov Avro Lancaster, ktorým chýbala obranná strelecká veža v spodnej časti trupu. S použitím tohoto systému sa podarilo poručíkovi Petrovi Erhardtovi, z jednotky NJG 5, zostreliť 5 bombardérov za 30 minút. Napriek vynikajúcej viditeľnosti nenahlásil žiaden z bombardérov RAF nič nezvyčajné, čo by mohlo indikovať prítomnosť novej zbrane alebo taktiky zo strany nočných stíhačov Luftwaffe. Táto ignorácia bola podporená použitím munície bez traserov (strelivo, ktoré nezanecháva na svojej dráhe viditeľnú stopu) zo strany Bf 110, rovnako ako útoky na slepé miesta britských bombardérov. Mnoho posádok si všimlo výbuch priateľského stroja, no domnievali sa, že to bola len veľmi presná protilietadlová paľba zo zeme. Veľmi málo nemeckých strojov bolo spozorovaných a ešte menej ich bolo ostreľovaných.

    V septembri 1943 presadil Arthur Harris, veliteľ bombardovacích zväzov RAF, strategickú bombadrovaciu ofenzívu zameranú proti nemeckým mestám, ktorá mala spôsobiť kolaps Nemecka. Zatiaľ čo RAF zničila centrum Hannoveru, a 86% posádok zhodilo svoje bomby vo okruhu 5 km od svojho cieľa, straty boli kruté. V roku 1943 bolo Porúrie hlavným cieľom britských bombardérov, no nemecká obrana na nich napáchala závažné škody. Bf 110 mal sa podieľal na zničení 2751 bombardérov RAF, spolu s protilietadlovým delostrelectvom a ostatnými nočnými stíhačkami. Neskôr zaviedla RAF protiopatrenia kúsky hlinníkovej fólie zvanej „okno“, aby zmiatla nemeckú obranu. Taktiež sa začali používať stroje de Havilland Mosquito aby predstierali klamné misie a odlákali Bf 110 a iné stíhačky preč od cieľa, čo najprv aj fungovalo. V tomto období tvoril Bf 110 kostru stíhacieho letectva, aj keď bol neskôr doplnený Junkersmi Ju 88.

    V októbri 1943 označil generál Josef Kammhuber rastúce množstvo strát ako neakceptovateľné a urgoval Hermanna Göringa, aby zastavil nasadenie nemeckých nočných stíhačov na denné operácie. Mnoho jednotiek Nachtjagdgeschwader sa v tom čase zúčastňovalo zničujúcich denných bojov. Medzi júnom a augustom vzrástli straty z 2% na 9.8%. Šťastím pre jednotky vybavené Bf 110 boli mesiace august a september 1943. Noční stíhači dosiahli zostrely 123 z 1179 bombardérov nad Hamburgom za jednu noc, čo predstavovalo 7,2% straty. Počas bitky o Berlín bolo zničených 1128 bombardérov za 5 mesiacov. Strategické bombardovacie veliteľstvo RAF takmer pohorelo. Tieto straty boli väčšinou výsledkom stíhacej obrany Ríše, ktorej srdcom bol Bf 110. Nemecká obrana dosiahla dočasné znemožnenie hĺbkových náletov. No Luftwaffe tiež utrpela vysoké straty za prvé tri mesiace roku 1944 dosiahli straty posádok úroveň 15%.

    Aj keď Bf 110 zlyhal v svojej základnej úlohe, produkcia pokračovala plným tempom, a do roku 1945, bolo postavených viac než 6150 kusov rôznych verzií od A po G. Stroje nových verzií Bf 110C a D boli premiestnené na Blízky východ a východný front. Produkcia v roku 1940 vzrástla na 1083 strojov, no s blížiacim sa zaradením Me 210, bolo v ďalšom roku vyrobených len 784 strojov. V priebehu roku 1942 bolo vyrobených len 580 kusov Bf 110, no výroba sa v nasledujúcom období znovu zvýšila, po tom čo bola 17. apríla kvôli početným nehodám zastavená výroba Me 210. Vznikla tak vážna medzera v produkcii nemeckých stíhačiek a stíhacích bombardérov. Aby bola táto medzera vyplnená bola zavedená do výroby vylepšená verzia Bf 110G. Stroj poháňal motor Daimler–Benz DB 605, ktorý poskytoval výkon 1475 koní. Predsériový Bf 110G-0 bol doručený pre testovanie na konci roku 1942 a od začiatku roku 1943, boli stroje Bf 110G nasadzované vo veľkých množstvách. Okrem svojich motorov, sa prvý sériový Bf 110G-1 líšil od predošlých verzií i vo výzbroji: dvomi alebo štyrmi 20 mm kanónmi MG 151 a štyrmi 7,92 mm guľometmi MG 17 v nose a dvoma 7,92 mm guľometmi MG 81 v zadnom strelisku.

    Bf 110E bol ako stíhací bombardér schopný niesť až 2 000 kg bômb, zatiaľ čo boli postavené aj čisto stíhacia a prieskumná verzia. Tieto a neskoršie verzie operovali so značným úspechom na mnohých bojiskách. Bf 110F bola podobná verzii E, Bf 110 F-2 však mohla niesť neriadené rakety a verzia F-4 bola vybavená dvomi 30 mm kanónmi a doplnená o ďalšieho člena posádky obsluhujúceho rádiolokátor, pre nočné stíhanie. Posledná verzia, Bf 110G, bola pôvodne konštruovaná ako stíhací bombardér, no vzrastajúce nálety na Nemecko spojeneckými bombardérmi, ju predurčili do úlohy nočnej stíhačky.

    Z času na čas boli nočné stíhacie Bf 110G použité aj na denné operácie. Najprv boli zapojené ako sprievod krížnikov Scharnhorst a Gneisenau pri holandskom pobreží a Helgolandskej zátoke. V lete 1943, zaútočili na americké formácie denných bombardérov, keď leteli bez stíhacieho sprievodu. Počas týchto akcií skupiny Bf 110G utrpeli ťažké straty, zrejme aj kvôli nedostatočnému výcviku ich pilotov na denné akcie, ktoré si vyžadovali bezprostredné priblíženie sa k cieľu, kde na nich čakala účinná obranná paľba z bombardérov. Pre stíhačky Republic P-47 Thunderbolt, ktoré sprevádzali spojenecké bombardéry B-17 Flying Fortress a B-24 Liberator nad Berlínom, neboli Bf 110 komplikovaným súperom.


    Contingut

    Corria el 1930 i el Reichluftahrtministerium (RLM, Misteri de l'Aire Alemany) impulsat per Hermann Goering van encomanar la construcció d'un avió multi tasques o Kampfzerströrer (destructor de batalla, en alemany), de gran abast, amb tres places, totalment metàl·lic, amb compartiment de bombes, de dos motors i armat amb un canó. Aquesta comanda es va passar a set companyies entre les quals es trobaven Focke-Wulf Flugzeugbau AG, Henschel und Sohn I Bayerische Flugzeugwerke ( després Messerschmitt AG ). [3]

    Focke-Wulf va provar en 1936 el prototip Fw 57, que va resultar pobre de resultats, i a més es va estavellar. Mentre que Henschel va presentar dos prototips, del model Hs 124 V1 i V2, amb diferents motors, que a la fi tampoc van resultar satisfactoris. Els tres models anaven equipats amb canons al davant i torreta dorsal al darrere. [4]

    A tot això Bayerische, va prescindir del compartiment de bombes, com demanava el RLM, però va augmentar l'armament, aconseguit un model amb major velocitat, abast i potència de foc, que els seus competidors, acostant-se més als requeriments del RLM . [5]

    Finalment el 12 de maig de 1936 el primer Bf 110, es va envolar de l'aeròdrom d'Augsburg, comandat per Rudolf Opitz, [6] i equipat amb motors Daimler-Benz DB 600. Durant les proves va demostrar ser más rápido del que s'havia estipulat, incluido superava en velocitat punta al Bf 109 de l'època, però en contra tenia una manca de maniobrabilitat , sin obstáculo axó, els seus competidors els Focke-Wulf Fw 187 I Henschel Hs 124, van quedar descartats, i es va realitzar una primera comanda del model Bf 110A-0.

    Les primeres entregues es van realitzar en gener de 1937, no sense abans superar l'escull que va representar la manca d'entrega dels motors Daimler-Benz DB 600, cosa que va ser superada amb el muntatge dels motors Junkers Jumo 210B de menor potència, i per axó la velocitat va quedar reducida a només 431 km / h.

    Ens trobem davant d'un avió totalment metàl·lic de fuselatge estilitzat i amb una cua formada per uns timons de profunditat completament rectes rematats per uns timons de direcció, altrament denominades derives, amb dos enormes góndoles [nb 2] que contenen motors refrigerats per líquido, que mouen hèlix de tres pales. Disposa de tren d'aterratge tricicle endarrerit, en les dues rodes davanteres es retrauen dins de les góndoles dels motors, mentre que la del darrere queda descoberta. [7]

    Per el que fa als motors, ja s'ha comentat que va estar molt compromesa l'entrega d'aquests, i com és fàcil endevinar, es va decantar cap als diversos models, que anaven evolucionant amb el temps, del Daimler-Benz DB600 , que actuaven sobre unes hèlixs de tres pales amb un gran caputxó aerodinàmic.

    La cabina o “cockpit”, del tipus “galeria”, tenia cabuda per dues o tres persones, una d'elles era un artiller que ocupava la part més endarrerida, axó permetia una gran quantitat d'aparells electrònics, ja que aquest avió, va ser un dels precursores de les ajudes electròniques en el camp de batalla. Més endavant es farà esment del seu paper com a caça nocturn. [7]

    Quant a l'armament, val la pena destacar la gran potència de foc, que tenia aquest avió, ja que disposava de 2 canons de 20 m / mi 4 metralladores de 7.9 m / m en el morro i dues més de mòbils en el lloc de l'artiller, va ser equipat amb coets, i tenia capacitat de transportar bombes, Inclús en alguns modelos, s'hi va muntar un canó de 30 m / m antitancs. [8]


    Ver el vídeo: Подробный обзор BF-110B (Diciembre 2021).